L.A.

augusta 25, 2016

Slávnostne vám prinášam poviedku ktorú som sľúbila už asi 2-3 týždne dozadu... 
Naozaj ma to mrzí a ospravedlňujem sa ale odkedy som začala písať pre AsianStar, nevedela som si nájsť čas na opravenie poviedky. To ale samozrejme nebolo všetko, istú rolu tu zohrala aj moja lenivosť a nechuť ku všetkému.
Takže, trošku neskôr ale dožili sme sa  dúfam teda že sa vám to bude páčiť!!!
Group: Got7 
Pairing: MarkJin
Počet slov: 1815 
Warning: +18

No, a keďže všade kde sa pozriem vidím len divné MarkSon shippi, zase raz ako dáreček malékrátke MarkJin video na rozptýlenie~ 

Turné v Amerike sa skončilo, no zaslúžené voľno, na ktoré sa všetci tešili neprišlo. Jinyoung si bol plne vedomí situácie, do ktorej sa dostali, no on ani nikto z nich s tým nemohol nič spraviť. Internet prevalcovali nepekné videá Bambama a Yugyeoma, ktoré sa nedali ignorovať a prejsť ako malý neškodný škandál. Všetci boli na nohách a celú noc sa v tichosti modlili aby sa nič z toho nedostalo do médií, inak by to mohlo značne narušiť ich doposiaľ pokojné životy.

Najhoršie na tom bolo ale to, že s tým nemohli nič urobiť. Jaebum spolu s manažérom im zakázali používať sociálne siete a akokoľvek sa k danej situácii vyjadriť. Jediné, čo mohli bolo čakať. Čakať, kým to prehrmí a zabudne sa na to.

Jinyoung chodil po dome a zožieral sa myšlienkou, že najmladší člen bol obvinený z niečoho, čo nebola pravda, aj keď nemôže poprieť, že na bazénovej párty u Markových rodičov alkohol nebol. Avšak to, že by mu nikto z prítomných piť nedovolil sa už na internet nedostalo.

Nebol to však jediný dôvod prečo Jinyoung sedel v túto neskorú nočnú hodinu, deň pred odletom späť do Kórei na plážovom lehátku pri bazéne a sledoval hviezdy, ktoré cez žiaru tohto svetlom znečisteného mesta nebolo aj tak vidieť.

Bol naštvaný, tak neskutočne naštvaný. Na Bambama, Markových kamarátov, internet. Dusil to v sebe celý deň a v tichosti sa vyhýbal akejkoľvek konfrontácií s kýmkoľvek, len aby v sebe tento hnev udusil.

"Plánuješ tu sedieť do rána?" Z premýšľania ho prerušil hlas, ktorý ako jediný v posledných dvoch dňoch mal chuť ešte počuť.

"Už pôjdem spať." Otočí sa na chlapca v červených šortkách.

"Jinyoung, nechceš sa porozprávať?" Sadne si na okraj lehátka, vedľa jeho kolien.

"Nie." Odvrkne. Nechce túto tému vyťahovať, najlepšie už nikdy. Chce na to prestať myslieť, zabudnúť. Už ďalej nemá chuť myslieť na to, čo sa deje. Najhoršie na živote speváka je asi práve toto. Ako prežiť konfrontácie s médiami alebo internetom, bez toho aby sa ho to dotklo.

"Jinyoung, je to moja vina.." Začne, aj napriek tomu, že o tom nechce hovoriť. Nerozumel? Nechápe, že chce túto tému pre dnešný deň uzavrieť? Hodiť za hlavu a vypnúť. Má toho dosť..

Stiahne chlapca na seba: "Pšššššt, už o tom prosím nehovor." Utíši ho a pre lepší efekt, alebo skôr úplné umlčanie vpláva svojim jazykom medzi jeho pery.

Ach áno, tak to má rád. Trhané nádychy, rýchlo sa zdvíhajúca hruď a horúce štíhle telo na tom svojom. Ruky majetnícky omotané okolo pása a cudzie telo primknuté k tomu svojmu. Odtiahne sa, no nie preto aby zo seba vypúšťal ďalšie nezmyselné slová. Nos zaborí kdesi v tej pomyselnej priehlbinke krku a nasaje príjemnú vôňu mydla zmiešanú s Markovou prirodzenou vôňou. Vždy, keď ju cíti vie, že je doma, je jedno kde, keď cíti toto vie, že je doma.

"Chcem na všetko zabudnúť." Štipne a opäť si pritiahne jeho pery na tie svoje.

Nie je vhodné, aby tu robili čokoľvek, čo by nechceli, aby sa dostalo na oči Markovým rodičom, alebo komukoľvek zo skupiny. Avšak situácia je zúfalá a ani jeden z nich už nemá chuť zamýšľať sa, či je to vhodné alebo nie.

"Poď do vody." Vyslobodí sa z Jinyoungovej pevnej náruče, odstúpi o krok dozadu, len pár centimetrov od bazéna, do ktorého ho láka ako siréna námorníka.

"Mark nie som si istý, či je to vhodné." Stále je tu kúsok triezveho uvažovania, ktoré pomaly vyťahuje bielu vlajku a vzdáva sa. Markove šortky spadnú k členkom a bez ďalšieho čakania, či vábenia svojho priateľa skočí poľahky do priezračnej vody.

"Toto oľutujem." Povie si skôr pre seba, pred tým ako pretiahne pruhované tričko cez hlavu a podobne ako Mark, zo seba zhodí šortky.

"Dúfam, že všetci spia." Pripláva k Markovi na druhý koniec bazénu, najďalej od okien a záhradného osvetlenia.

"Keby aj nie." Zachichoce sa mu do ramena a obtočí nohy okolo jeho pásu, takže Jinyoung má čo robiť aby sa nepotopil. Bazén nie je príliš hlboký, no najvzdialenejší roh má predsa len hĺbku okolo dvoch metrov.

"Tak máme veľký problém." Oprie chlapca chrbtom o stenu, aby ho váha jeho tela, aj keď vo vode značne nadnesená, nesťahovala dole.

"Ale, ale, plánuješ nebodaj robiť niečo nevhodné? Niečo, čo by môj otec nemohol zavesiť na twitter?" Uťahuje si z neho, pričom sa zľahka obtiera nosom o ten jeho.

"Myslím, že by to bolo riešenie toho, čo sa tu deje. Koho by viac zaujímal nejaký Bambam alebo Yugyeom po tom, čo by videli miláčika Marka ošukaného v bazéne." Neodpustí si malý provokatívny vulgarizmus. Vie, že to má rád a nemýli sa. Markove telo sa obtrie o to jeho, čo ho len povzbudí pokračovať. Avšak plné ústa jeho jazyka mu myseľ stiahnu úplne iným smerom, a ostré provokatívne poznámky, ktoré sa mu usadili na jazyku sú razom odplavené slinami z cudzích úst.

Keby sa toto nedopatrením dostalo na internet, ako tu práve teraz žartovali, pravdepodobne by sa odsťahoval na Antarktídu. Nikdy by nedopustil, aby sa tieto chvíľky, ktoré patria len im dvom dostali na oči niekomu inému. Aj keď, je tu istá pravdepodobnosť, že sa to na oči niekomu dostalo. Nedopatrením, keď nekontrolovali svoje pudy a nebrali ohľady na ostatných členov skupiny.

Nedobrovoľne, avšak nutne, chcene nechce sa musí od chlapcových sladkých pier odtiahnuť, pretože nedostatok kyslíka by mohol zabiť príliš veľa mozgových buniek, a on by už úplne stratil prehľad o tom, čo sa tu deje.

"Jinyoungie.." Zaskučí keď sa, tento krát už plne pripravený obtrie o jeho rozkrok.

"Tá modrina, čo ti spravil Jackson ti stále nezmizla." Zvraští obočie nad stále viditeľným fliačkom na ramene. Nahlas to nepriznal, no štve ho to. Perami prejde po zamatovej pokožke k miestu, kde sa Jacksonove zuby zaryli do štíhleho krku. Nasaje kožu medzi pery, poláska ju jazykom a pustí. Nechce si ho značkovať, no má potrebu si toto miesto, preznačkovať?

"Ach Jinyoung, picháš.." Rozosmeje sa a odtlačí si jeho tvár od seba.

"Ešte len bude pichať." Zasmeje sa a znovu sa prisaje na inkriminované miesto.

"Jinyoung nie, naozaj to pichá." Smeje sa, pričom svojim telom mece na všetky strany. Pri každom nepatrnom dotyku ich rozkrokov sa Jinyoungovi rozleje mravenčenie od končekov prstov až po uši a len z úcty k nemu a pobaveniu, ktoré si užíva sa do neho na jeden dlhý príraz nevsunie.

Ruky skĺznu dole po útlom drieku až na mäkký, avšak pevný zadoček. Pocíti zmenu pulzu tela, ktoré drží v náruči. Atmosféra sa razom zmení, Mark stíchne a napätie sa prehĺbi. Čo teraz? Jasne svieti otázka v chlapcových očiach, ktorý trpezlivo čaká. Napätie stúpa a okolie sa zdá razom tichšie ako kedykoľvek pred tým. V ušiach mu pulzuje krv a srdce sa pokúša vyskočiť z hrude. Je tak krásny. Mokré vlasy padajúce do tváre, červené oči od chlóru, vlhké pery. Nemôže uveriť, že toto všetko patrí len jemu.

"Prosím, nenaťahuj to." Preruší ticho. "Už to nevydržím." Panvou pohne proti nemu a Jinyoung má, čo robiť, aby nedal najavo ako moc ho to dostalo. Najdôležitejšie je si udržať postavenie a tvár. Nemôže mu ukázať ako moc mu podlieha, aj keď mu v skutočnosti už podľahol. Nemôže! Skrátka si musí udržať tvár a mať na vrch!

"Tak už si ma vezmi." Zakňučí porazene Jinyoungovi do ucha. Tak žalostné. Napadne mu, no už to zbytočne nepreťahuje. Pritiahne si ho bližšie k sebe, prepláva k vymurovaním schodíkom na kraji bazéna kde ho usadí a vpláva medzi jeho nohy. Ešte jeden dlhý pohľad, kým sa skloní k týčiacej sa erekcii z vody.

"ACH BOŽE!" Vykríkne hlasnejšie ako mal v úmysle. Prsty vpletie do vlasou, silno potiahne a skoncentruje tak svoje myslenie.

"Pšššššt." Upozorní ho a opäť pohltí Marka až po koreň, s očami prilepenými k tvári, aby mu neunikol jediný jeho výraz.

"Jinyoung! Jinyoung! Jinyoung! Jinyo-!!!!" Opakuje so zaklonenou hlavou, prižmúrenými očami a rukou v jeho vlasoch. Všetky tieto reakcie sú pre Jinyounga dôležité. Nielen, že sa utvrdzuje v tom, že to robí dobre a posilňuje tak svoje sebavedomie na ešte vyššiu a vyššiu úroveň, ale aj uspokojuje svoje ego, ktoré je pre neho rovnako dôležité ako to, aby Mark kričal jeho meno, márne tlmiac svoj hlas dlaňou.

Vypustí ho. Nemôže ho urobiť. Je neskoro a je to riskantné, no práve tieto okolnosti robia túto situáciu nenormálne vzrušujúcou.

Zoberie chlapca opäť do náruče. Vpláva do hlbšej vody, oprie si ho o stenu a bez príprava a uvedomenia si, že odkedy bol v chlapcovom tele ubehli skoro dva týždne, zasunie sa do neho až po koreň.

Bolestivý výkrik stlmí rukou a zatiaľ, čo mu nechá malú chvíľku na to, aby si zvykol na objem vo svojom tele, mazná sa s jeho ústami, čím odvádza pozornosť, kým sa začne pomaly zľahka pohybovať v jeho tele. Dych sa zrýchli a zmení na tiché stony, ktoré sa márne snaží utlmiť, zatiaľ čo nechty bolestne zarýva do jeho chrbta. Zrýchli tempo no po pár sekundách zistí, že vo vode to nie je tak jednoduché ako si to v prvý moment predstavoval. Bez toho, aby z neho vyšiel sa presunie opäť na okraj bazéna, kde ho položí, zľahka roztiahne jeho nohy a s pohľadom pripútaným k jeho tvár sa prestane ovládať. Keby sú inde, za iných okolností, pretiahol by túto hru na dobu neurčitú, avšak svietiace okno v kuchyni je ako siréna, ktorá ho núti urýchliť to.

Sykne, keď sa krvavé šrámy na jeho chrbte zaplavia vodou. Sadne si na jeden z nižších schodíkov a nechá ho dosadnúť.

"Och-!!" Vzdychne a niečo nezrozumiteľné zabrble. Nechá ho udávať si tempo, tak ako to jemu vyhovuje, tak ako sa to jemu páči, tak ako to on má rád. Pomaly, skoro až po špičku, len tak tak, že nevypadne a následné prudké dosadnutie. Ako dlho to vydrží. Pohladí ho po celej dĺžke. Nechce to ukončiť.

"Už budem!!" Zakňučí mu do ucha, zovretie zosilnie a bruchom mu pokropí biela spŕška.

Stále je v ňom tvrdý, na pokraji síl. Úzky otvor sa okolo neho stále nepokojne sťahuje a Jinyoung tak má pocit, že zošalie ak sa nepohne. Chytí chlapca pod zadočkom, párkrát bez akejkoľvek iniciatívy druhej strany sa do neho zasunie a konečne uvoľní všetko napätie, ktorého sa potreboval zbaviť.

Na pár sekúnd mu príde svet jednoduchý a bezstarostný, no aj keď nerád, vráti sa späť na zem k chlapcovi, ktorého telo sa bezvládne opiera o to jeho.

"Poďme spať." Pobozká ho do vlasov a užije si túto krátku chvíľku, ktorá patrí len im dvom.

***

"Kde ste boli?" Prelomí ticho tmavej izby Jacksonov hlas.

"Von." Odpovie mu Jinyoung, zatiaľ sa márne snaží odtlačiť Yugyeomovu nohu na kraj postele, aby si mal s Markom kde ľahnúť.

"V bazéne?" Spýta sa.

"Áno." Odsekne a ukáže Markovi kde si má ľahnúť.

"Ste ma nemohli zavolať?" Neodpustí si vyčítavý tón.

"Nemusíš byť všade." Ak keď nerád, no nedokáže potlačiť jemné podráždenie v hlase.

"Nebuď hneď naštvaný." Odvrkne Jackson. "Dobrú noc." Ukončí krátku diskusiu. Nechcel byť zlý, ale chce byť doma. Pritiahne si Marka do náruče a zadkom zatlačí na chlapca spiaceho vedľa seba, aby si urobil trochu priestoru.

You Might Also Like

3 komentárov

  1. ⊂(♡⌂♡)⊃ ⊂(♡⌂♡)⊃
    začínám v tom být PĚKNĚ hluboko, ale... nechat se tím zabít... nezní až tak špatně? když mi slíbíš, že mě rozprášíš někde, kde je to hezký. ┐(●’v’)┌
    jinak jackson... ach, to bylo tak hezký. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D :D :D Niekde v LA v bazéne :D môže byť?

      Odstrániť
  2. Jo, tieto tvoje poviedky mám rada! *-* A táto patrí medzi také tie tvoje poviedky, ktoré mi zlepšia deň :D Len ta ďalej s takýmito poviedkami aby mala Tomiko radosť *-*

    OdpovedaťOdstrániť

Popular Posts