Tabu

novembra 03, 2016

Po sto rokoch vám tu pridávam niečo biedne (nečakane zase raz od GOT7)
Neviem aký máte názor na ship 2JAE ale snáď sa tu nájde niekto kto ho má rád a prečíta si to.
Ešte pred tým ako sa to toho pustíte, chcem povedať, že to nie je žiadna sláva ale tak bola som nútená niečo napísať a z xy poviedok toto bola jediná ktorú som dokázala dopísať. 
Tak dosť bolo rečí nejdem vás ďalej zdržovať >.<
Group: Got7 
Pairing: 2JAE
Počet slov: 1419
Warning: +18
Chcem ho!! Hneď!
Zakňučal Jaebum rozvalený v širokom koženom kresle. Bol sám sebou šokovaný ako moc ho mladík prechádzajúci sa po izbe, rádobi zabalený v krátkom uteráku, ktorý sa len tak-tak držal na úzkych bokoch a neskĺzol k členkom. 

Už len to by mu chýbalo. Už teraz musí sám seba krotiť, aby sa nepostavil a nezmocnil toho rozkošného, čerstvo umytého tela, voňajúceho po šampóne a mydle. 

Silne zaťal nechty do dlane až to zabolelo, no pomohlo. Musel sa ovládať. Nemohol po ňom len tak skočiť ako nadržaný pes, aj keď sa presne tak v situácii ako je táto cítil. 

"Youngjae, nemal by si tu takto chodiť. Prechladneš." Musel ho od seba dostať, čo možno najrýchlejšie.

"Je tu celkom teplo." Možno teplejšie ako je potrebné. Napadlo Jaebuma ktorého telom prebehla nečakaná vlna vzrušenia, keď si chlapec rukou prečesal vlasy. Mal na neho veľký vplyv. A vedel to nie len Jaebum, ale aj samotný Youngjae, ktorý ho s nevinnou detskou tvárou provokoval vždy, keď sa naskytla príležitosť. 

Youngjaeovi neušlo ako sa na neho strašný chlapec díva a patrične sa v tom vyžíval. Dôkazom, že ho starší chce neboli len lačné pohľady a opilecké bozky ktoré sa stali tabu. Napäté telo sediace v kresle a menšou vybúleninou v rozkroku mu to len potvrdzovali. 

Provokoval ho čo to len šlo. S istotou, že pozná svoje hranice a vie kedy prestať. Neuvedomoval si však že trpezlivosť chlapca má taktiež isté limity. Je to len človek, nedokáže sa kontrolovať večne. 

"Prestaň hovoriť hlúposti a bež sa prezliecť." Postavil sa prudko z kresla a odišiel do kuchyne aby sa na to divadielko nemusel pozerať.

Tak strašne ho chcel až to bolelo. Strašne moc.

Oprel sa o kuchynskú linku s pohárom studenej vody, ktorý do seba obrátil na jeden šup. Boľavý rozkrok pritlačil o skrinku a nečujne zaúpel. 

Ako dlho sa ešte dokáže držať späť? Cítil že dosahuje svoj osobný limit. Ak to takto bude pokračovať neudrží sa príliš dlho.

"Si v pohode?" Ozvalo sa z pomedzi dverí.

"Pôjdem si zabehať." Odsekol a pretiahol sa cez dvere popri ňom. 

Behanie bola jedna z mála činností ktorá Jaebuma dokázala ukludniť na toľko, že sa do bytu dokázal vrátiť bez toho, aby si toho malého bastarda nevzal hneď vo vstupnej hale. 

Behával často. Častejšie ako by mal. Najskôr to bolo raz, dva krát za týždeň, záležalo od programu. Neskôr začal behávať takmer každý deň, občas ráno, občas večer, záležalo od situácie v ktorej sa priebehu dňa ocitol. Dnes to však bolo už tretí krát.

"Si v pohode?" Opýtal sa na lídra Jinyoung, pohodlne usadený na gauči s rozčítanou knihou v ruke. 

"Nemal by som byť?" 

"Ja len že to s tým športovaním trošku preháňaš, podobne ako Jackson. Mal by si poznať svoje limity." Ani len neodtrhol zrak od knihy popri tom ako to hovoril. 

"Poznám svoje limity." Zavrčal prehnane podráždene líder a odišiel rovno do sprchy, kde na seba pustil prúd ľadovej vody. 

Poznal svoje limity. Poznal ich až moc dobre a práve v tom bol problém. On ten limit pomaly ale isto dosiahol. 

Rukou sa oprel o vlhké kachličky v sprche a bez ďalšieho zaváhania uchopil svoj tvrdnúci úd do dlane. Stisol ho a neubránil sa tichému zastonaniu. 

Prestával mať sám seba pod kontrolou. Celá situácia sa mu vymykala z rúk, čo zasahovalo nie len do jeho osobného života, ale aj do života skupiny. Je líder, musí sa vzchopiť a vyriešiť to. 

Pár rýchlejších pohybov stačilo aby stvrdol úplne. Bolo to až zúfalé ako strašne po Youngjaeovi túžil. Nebolo to však len o fyzickej príťažlivosti, no práve tá robila v jeho živote najväčšie peklo a najviac mu komplikovala život. 

Prstom pohladil špičku, pri čom prižmúril oči, pred ktorými sa mu objavil chlapec zabalený v krátkom uteráku, siahajúcom ledva do polky stehien. Bledá, stále vlhká pokožka sa leskla v posledných slnečných lúčoch ktoré padali do izby. Štíhli dlhý krk s malým znamienkom ktoré už toľko krát túžil ochutnať svojim jazykom. Dotknúť sa na pohľad hebkej pokožky, pomaznať sa s ňou, označiť si ju. 

Ruka skĺzla po celej dĺžke a v jeho hlave sa vytvorila predstava v ktorej chlapca pritlačí k stene a nemilosrdne mu vkĺzne jazykom do úst. Rukou sa vyšplhá po stehne smerom na hor k lemu bieleho uteráka. 

Pustí na seba silnejší prúd vody, aby prehlušila prerývané dýchanie ktoré už viac nedokázal kontrolovať. 

"Jaebum?" Ozve sa z miestnosti známi hlas. 

Odprisahal by, že v ten moment prekonal menší infarkt. Celé jeho telo strnulo a započúvalo sa do okolitých zvukov. 

Nezdalo sa mu to? 

Váhavo pootočil hlavu k priehľadným dverám ktoré oddeľovali sprchu od malej útulnej kúpeľne. Sklo bolo číre, no vďaka horúcej vode ktorú na seba postupne púšťal a pare, ktorá napĺňala malú miestnosť bolo celé zarosené . No aj napriek tejto skutočnosti mohol jasne rozpoznať siluetu osoby stojacej na druhej strane sklených dverí. 

"Si v pohode?" Youngjaeov ustaraný hlas ho vrátil späť na zem a utvrdil v tom, že to nie je len jedna z jeho predstáv, ktoré sa mu vytvorili v hlave. 

"Som." Rýchlo reagoval. Vďaka pare a zarosenému sklo chlapec nemohol vidieť čo Jaebum na druhej strane robí. Nehovoriac o tom čo stále držal pevne v ruke. 

"Ja si len umyjem zuby." Zahuhňal zvesela Youngjae, ako odôvodnenie jeho prítomnosti v kúpelni. 

"OK." Odvrkol stroho a nervózne sa opäť stočil k stene s ušami pevne nastraženými. Snažil sa vnímať každý zvuk ktorý sa z kúpeľne ozýval. Čakal kedy chlapec odíde. 

Bol takmer na vrchole keď ho Youngjae vyrušil. Prekvapivo to na neho malo opačné účinky, aké by sa dali očakávať. Tvrdý úd mu pulzoval v ruke pri predstave, že Youngjae môže kedykoľvek otvoriť dvere a vidieť čo robí. 

Nechcel to urobiť, bolo to nevhodné, no jeho mozog bol v tej chvíli niekde na Bahami a dával si pauzu od racionálneho uvažovania, ktoré by Jaebuma presvedčilo pustiť svoju pýchu z dlane a zbombardovať ju prúdom ľadovej vody. 

Miesto toho sa sústredil na každý ťah zubnej kefky ktorá behala sem a tam v Youngjaeovich ústach a v dva-krát pomalšom rytme začal opätovne kĺzať rukou zhora na dol. Bola to akási stimulácia, ktorou sa dostával na okraj svojej sebakontroly. Bolo to až desivo vzrušujúce, preto svoju ruku nezastavil ani v momente keď Youngjae vypľul posledné zvyšky zubnej pasty do odtoku, no miestnosť neopustil. 

"Jaebum?" Ozvalo sa znovu z tesnej blízkosti. 

Hlas podfarbený nervozitou a vzrušením, oddelení len sklenou stenou. 

"Myslíš na mňa?" Spýtal sa. Tá nedočkavosť a nádej v hlase postrčila jeho telo o krok dozadu. Oprel sa chrbtom o nečakane studené sklo a hlavu natočil smerom odkiaľ prichádzal hlas. 

Chcel niečo povedať no zmohol sa len na tiché vzdychanie, ktoré ani nevie kedy prestal kontrolovať. 

"Mám ísť za tebou?" Otázal sa chlapec, ktorý sa podobne ako Jaebum opieral telom o sklenú stenu, presne v mieste kde sa rysovala a jasne presvitala svalnatá postava lídra. 

"NIE!" Vyštekol automaticky. 

"Dobre teda." Odmlčal sa na malý moment. "Jaebum.." Začal no nevedel ako pokračovať. Sám nevedel čo chce povedať no mal dojem, že niečo povedať musí. Bol však rád, že mu chlapec zakázal vojsť dnu. Netušil by čo má robiť. Na druhej strane tam chcel byť. Tak strašne moc. "Môžem nejako pomôcť?" 

"Povedz moje meno." Zašepkal. Chcel počuť jeho hlas. 

"Jaebum." Vyslovil to meno s takou ľahkosťou. "Jaebum." Zopakoval a nedokázal prestať, prevaľovať meno na jazyku. "Jae-bum..." Hovoril ticho, takmer šepkal, aby ho nebolo počuť no vedel že on ho počuje. "Jaebum." Vložil do hlasu patričnú naliehavosť, ktorá znela trošku žalostne. "Jaebum." Jeho uši sa naplnili tichým stonaním a sklo o ktoré bol opretý sa zatriaslo, pri tom ako sa lídrovo telo naplo. 

Hlas sa zasekol niekde v krku a miesto zvieracieho zaručania len na prázdno otvoril ústa a následne ťažko vydýchol, keď všetko zadržované vzrušenie v jednu sekundu vybuchlo a rozletelo sa po celom jeho tele. 

Prisahal by, že nikdy sa necítil tak uvoľnene, ako sa cítil v momente, keď sa jeho myseľ nachádzal niekde medzi nebom a Zemou. Ešte pred tým ako sa vrátila späť do tela, ktoré sa malátne zosunulo po sklenej stene k zemi. 

Nevedel čo povedať. Nevedel čo spraviť. Nechápal čo sa stalo. Nechápal nič. 

V momente, keď sa mu obnovil zrak a pohľad padol na dlaň plnú všetkého, čo si tak dlho odopieral, uvedomil si, že chlapec vďaka ktorému sa takto cíti je stále na druhej strane. 

"Youngjae." Začal váhavo. Čo mu chce vlastne povedať? Nedokázal v hlave zložiť jedinú myšlienku, ktorú by mohol vysloviť. 

"Nebudeme o tom hovoriť." Štipol chlapec na druhej strane sklených dverí a svižným krokom vybehol z miestnosti do izby, o ktorú sa delil s chlapcom sediacim v sprche.

You Might Also Like

7 komentárov

  1. Ja, normalne neviem čo povedať... Bolo to úžasne! *-* Ja mam tento par osobne dosť rada takže si mi urobila radosť *-* Osobne ma, ale prekvapilo, že nechcel aby šiel za nim :D Ale aj tak to bolo waaaaa *-* Viac poviedok na nich! *-* Prosiiiiiiiiiiiiiiim *Pokus o psie oči* *-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :O 2Jae je úplne najlepší <3 (hneď po MarkJin) <3 začínam mať daddy feeling na Jaebuma takže určite sa tu čoskoro niečo ďalšie objaví <3

      Odstrániť
    2. waa *-* Tak už teraz sa nemôžem dočkať *-*

      Odstrániť
  2. NEZDÁ SE MI TO? Vážně je to tady? (。>ω<)。 A dokonce 2jae, ajdkasfh. Youngjae takové zlatíčko a naughty Jaebum, i'm dying, u know. ;A;

    OdpovedaťOdstrániť
  3. OH. MY. GOSH!!! To je asi vše, co k tomu můžu říct. Vlastně totiž ani nevím, co říct. I'm dying here. To bylo skvělý! A prostě 2jae!!! Ancksjk, miluju ten pár. Víc povídek na ně! *-*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. OH.MY.GOD.
    Tahle povídka se mi fakt líbila! Posledni dobou moc smuty nehledam (i když to nebyl uplne smut:D), ale tak...bylo to 2jae...a 2jae snad nikdo neodolá...:D
    Jen teda jako nevim, jak usnu:D
    Btw!! Cele cteni jsem pohledem tak vahave koukala na trm gif Baekyeol, vhope, jongkey a pak 2min...ten Jonghyun tak vzadu... Za nimi...chudák:"D uplne ten jeho vyraz!:D
    Jinak, povídka byla opravdu povedená! ❤

    OdpovedaťOdstrániť

Popular Posts